Zavádzanie príkrmov v duchu Montessori

6.2.2014 Autor: Katarína  Kategorie: Extra, Skřítci zvědavci Štítky: 22x komentováno

Otázku prechodu na tuhú stravu rieši každý rodič a akosi sa vžilo, že to jeden z významných míľnikov bábätka. Montessori sa čoraz viac  objavuje v polohe nielen pedagogického prístupu (ako som si ešte nedávno mylne myslela), ale i v štýle výchovy, ba priam životného štýlu. Odráža sa to i tu: nikdy by ma nenapadlo, že pri článkoch o zavádzaní príkrmov niekedy narazím na Montessori prístup.

V súlade s Montessori filozofiou pri zavádzaní príkrmov je základom:

  • rešpektovanie dieťaťa, jeho možností (schopností i limitov),
  • podpora nezávislosti a smerovanie k úplnej nezávislosti pri kŕmení,
  • absorbujúca myseľ dieťaťa.

Kľúčový prvok v tomto smere je (ako sme si už zvykli) – pripravené prostredie.  Ale najprv si zodpovedajme 2 dôležité otázky – kedy a čím prikrmovať.

 

Vhodný vek na začatie podávania príkrmov

Kedy začať prikrmovať podľa monte? Niekde medzi ukončeným 4. a 6. mesiacom bábätka je vraj senzitívne obdobie, vhodné na prechod na tuhú stravu. Dieťatko už nemá mať reflex vypudzovania potravy jazykom, má byť patrične psychomotoricky vyspelé. Ak tuhou stravou myslíme naozaj „kusové“ jedlo (nie kašičky a pyré), tak sa hovorí o období ukončeného 6 .- 7. mesiaca.

 

Čím prikrmovať

Na úvod sa podáva pyré, začína sa s jednodruhovým pyré (napr. len mrkvička, nie mix zeleniny). Rešpektujú sa samozrejme všetky špecifiká dojčenskej stravy. (Pozn. Americkí autori navrhujú začať džúsmi). Celkovo sa pri veku a type vhodnej stravy prejavujú veľmi silno lekárske odporúčania a kultúrne normy.

 

Pripravené prostredie

Najmenších papkáčov kŕmi dospelá osoba držiac ich v náručí.

Keď dokážu samostatne sedieť, dieťatko dostane do výbavy vlastný stolček a stoličku na jedenie. Je to malý stolík a stolička, kde si dokáže dieťatko samo vyliezť a sadnúť, rovnako odtiaľ odísť (na rozdiel od zaužívaných vysokých stoličiek s odnímateľnými táckami). Stolička má mať opierky na rúčky. Má byť ale tak „hrejivá a pohodlná“ ako náruč osoby.

Pozrite si tu, ako môžu vyzerať prvé stoličky podľa monte

Každé jedlo sa servíruje v samostatnej sklenenej miske či tanieriku (alebo keramickej) . Riad je tak priehľadný a umožňuje drobcovi vidieť presne, čo je v ňom servírované a sledovať celú cestu sústa na trase nádoba – lyžica – ústa. Príbor by mal byť ozajstný, nie plastový, ale v detskej veľkosti. Ako pohár sa uplatní tzv. „poldecák“ („shot glass“).

Príkrmy

 V rámci rodinnej znovu zavedenej kultúry stolovania (Gabko strašne zvlčil, kým som bola v pôrodnici a potom som si to akosi neskoro všimla), som Livke a mne zaviedla tento systém. Papá z maličkej kompótovej misky, dezertnou lyžičkou od detského príboru (čiže je ešte menšia ako klasická malá lyžička). Utierky a malá lyžička vpravo sú moje pomôcky.

 

 

 

 

 

 

Najmenších kŕmi dospelák lyžicou.

Ale akonáhle dieťatko dostane vlastný stolček, malo by sa podľa monte učiť stolovať. Rodič sedí oproti a kŕmi dieťa, ktoré tak má možnosť sledovať, čo presne rodič počas kŕmenia robí. Jeho myseľ podľa Montessori všetko absorbuje – sleduje nielen cestu jedného sústa, ale dokonca i vzdialenosti, ktoré pri tom urazí. Zatiaľ iba pozoruje, neskôr sa bude snažiť celý proces napodobniť.

K stolčeku patrí nevyhnutne špeciálna podložka/prestieranie. Na nej je vyznačené miesto pre tanier, pre pohár a pre príbory. Cieľom je okrem slušného stolovania učiť dieťatko i tomu, čo kam patrí – deti majú podľa monte radi poriadok a organizáciu. Dôraz je kladený na samostatnosť, rituál, organizáciu na stole. K dispozícii vedľa sú aj podbradník, servítka, handrička na utieranie neporiadku. Podbradník by si tiež malo dieťa samé dať dole i nasadiť – zapína sa napr. na suchý zips a zboku – deti radi sledujú, čo robí rodič rukami a zvyknú sa brániť, ak je zapínanie vzadu (a nič nevidia). Rodič sedí oproti. Spočiatku kŕmi dieťa, ale to začne čoskoro robiť prvé pokusy uchopiť lyžicu. To môže, ale malo by mať ruku na našej ruke, ktorou ho lyžicou kŕmime. Až neskôr bude jesť úplne samostatne.

Tu si pozrite krásne jednoduché prestieranie presne v štýle Montessori

 Niekedy sa namieta, že keď drobčeka drží rodič (kŕmiaca osoba) a kŕmi ho, alebo potom samé s asistenciou papká za vlastným stolčekom, tak sa nezúčastňuje plnohodnotne na stolovaní rodiny, nesleduje maniere ostatných a nemá čo okukať. Lenže podľa Montessori je toto oddelené jedenie zámerom – má za úlohu to, aby sa kŕmiaca osoba plne sústredila na maličkého stravníka. Je príliš stresujúce pre mamu i dieťatko, ak kŕmenie prebieha počas normálneho ruchu spoločného stravovania. Počas spoločných obedov (večerí / raňajok) Montessori pripúšťa ako kompromis sedenie na vysokej stoličke bezprostredne vedľa osoby, ktorá dieťa kŕmi, ale tiež by sa malo byť schopné do stoličky samo bezpečne dostať a zliezť odtiaľ.

Tu si pozrite prehľad vhodných typov vysokých stoličiek

 

Veľmi dôležitá zásada: dieťatko si samo určuje, kedy má dosť – nikdy ho do jedenia nenútime.

 

Pár ďalších poznámok:

  • Nezabudneme na stolček dieťaťu umiestniť malú špongiu – tou bez slova  a okamžite poutierame pokydané jedlo a vyliate tekutiny.
  • Medzi cca 8 – 10 mesiacom dieťaťu predstavujeme „finger food“ – kúsky jedla, ktoré si samo berie prštekmi.
  • Tekutiny spočiatku podávame na lyžičke. Neskôr ich dieťatko pije z pohárika. Po ruke máme malý džbánik na časté dopĺňanie tekutiny do pohárika. Pohárik totiž napĺňame len máličko.
  • Vidlička sa predstavuje medzi 12 – 14 mesiacom.
  • Zhruba 15 mesačné dieťa by malo byť schopné zúčastniť sa rodinného stolovania. Nesmieme ale narúčať jeho rytmus stravovania – ak napr. zvykne obedovať skôr/neskôr ako zbytok rodiny, tak sa naobeduje v svojom čae a k stolu prichádza už len na nejaké menšie jedlo – „niečo si zobnúť“.
  • Stoličku od stolčeka umiestnime tak, aby za ňou bola stena – stolička sa nesmie prevrátiť dozadu.

 

Príklad z praxe

Samostatné stolovanie – pozrite si Milin príspevok o Ellinom samostatnom stolovaní – nábytok, prestieranie, použitie

Pozrite sa, ako to môže vyzerať a fungovať:  podrobné foto i video s pripraveným prostredím na zavádzanie príkrmov

 Tu je ďalší, krásne nafotené hlavne príslušenstvo a riady

Na blogu How we Montessori nájdete sériu úžasne nafotených článkov o zavádzaní príkrmov – rozhodne odporúčam prelistovať.

 

Zdroje

„How I weaned Myself“ - podrobný opis procesu, krok za krokom

LILLARD POLK, P., JESSEN LILLARD, L.: Montessori from the start : the child at home from birth to age three. New York: Schocken Books, 2003. ISBN  0805211128.

STEPHENSON, S.: The Joyful Child: for Birth to Three Years (Michael Olaf’s Essential Montessori Series).  California: The Michael Olaf Montessori Company, 2006-2007 edition. ISBN 1879264021.

 

 

22 příspěvků k Zavádzanie príkrmov v duchu Montessori

  1. Danka dne 6.2.2014 v čase 23.25

    Dakujeme za dalsi super clanok ;) mam otazku asi trochu od veci – zaujalo ma na tom videu http://montessorionthedouble.com/tag/self-feeding/, ze mama aj obidve deti su doma bose. Pamatam si ked si moj maly jeden cas stale daval dole ponozky a potom aj papucky a hneval sa, ked som mu ich davala zase na nohy. Viem ze deti skumaju rozne povrchy aj pomocou noziciek :) ale co by na to povedali ortopedi? ;) ze idealny recept na ploche nohy? Co si myslis? Nechat deti chodit stale bose ked si to tak praju? Alebo skor len prilezitostne …?

    • Katarína dne 7.2.2014 v čase 20.38

      Danka výborný a zaujímavý postreh – keď som čítala o Tvojom synčekovi, tak som si uvedomila, že presne to isté robil aj náš malý G. U nás doma beháme bosí všetci – máme tu 25-27 stupňov, tak topánky navyše by zvládol len masochista :) Nemáme žiadne deformácie chodidla/klenby, ktoré by si vyžadovali špeciálnu obuv, plus máme v izbách koberce. Berúc do úvahy tieto 3 faktory, obuv doma sa mi javí neopodstatnená. I keď by ma určite nejaký ortopéd zlynčoval…

      • bosé nohy dne 8.2.2014 v čase 1.07

        U nás je to také tak.bosé nohy mají kluci neustále a nemyslím si, že by jim to vadilo.máme lažbu a koberec.Jen si dovolím reagovat na těch 25-27 °C.Není to překlep.To je nějak moc.my máme v ložnici 19 a jinde 20-21. a když to vyletí na 22°C tak jsem hned podrážděná a bolí mě hlava. Ale jinak boskym také chodíme a nevadí nám to.

        • Katarína dne 10.2.2014 v čase 16.39

          Nie nie, nie je to vôbec preklep. V spálni a kuchyni je to troška menej, tak o 2 stupne. V izbách máme horúco, ale našťastie sme teplomilní:) KRásny deň prajem K.

          • zuzana dne 23.2.2014 v čase 21.32

            Aj my sme teplomilni :) 23 je standard ked svieti slniecko tak hned 25 a to som spokojna uz aj ja :) Maly beha casto bosi a dokonca aj v zime vdaka slnku a podlahovke niekedy len v body a je mu fajn :)

          • Katarína dne 28.2.2014 v čase 21.27

            Veru, niekto má rád chladnejšie, niekto teplejšie :) K.

  2. prestieranie dne 7.2.2014 v čase 9.23

    Zdravim a len chcem dodat, pri mojom pomalom tempe, nez som sthila vytvorit vlastne, tak ma predbehla ikea :-D

    http://www.ikea.com/cz/cs/catalog/products/40236001/

    Ale fakt ma udivilo, ako si na to hned zvykli, konecne koniec vyliatym hrncekom… :-)

    • Katarína dne 7.2.2014 v čase 20.39

      Anka to bol parádny úlovok :) vďaka za tip! Krásny deň K.

  3. baby-led weaning dne 10.2.2014 v čase 17.23

    Zdravím, chtěla bych se optat na váš názor na metodu baby-led weaning – před 7-8.měsíční se položí měkká, dobře rozpustitelná trocha jídla v celku (kus velmi mekke ale uchopitelne ruzicky brokolice, kvetaku apod, platecek bananu), a malé když je připraveno ke zkoumání, si jídlo samo uchopí a strčí do pusy (kam jinam :) )
    Jistě negativa – nepořádek (závisí na pozorovateli, děti nejdřív opravdu zkoumají pusou až po té hnácaji), vybíravost. Ale naše velmi pozitivní zkušenost se týkala kousků v potravě – kluk si po velmi krátkém tréningu osvojil kousani a zabral se natolik do zvladani kousku, ze po par mesich vyzadoval celou ryzi misto kase, mrkev jenom v celku nenastrouhanou a vubec ho velmi bavi konsistence jidla – chroupani orisku apod. Kolem 14 mesicu jsme vubec neresili male predmety v okoli – umel si s nimi poradit, nejedl pisek apod. Nase zkusenost neni objektivni a z nezkusenosti jsme chybovali (zradne jsou brambory – na povrchu klouzou, ale uvnitr tvrde), ale velmi mi to pripomina princip sensitivnich fazi, o kterych se treba v 9-10mes mluvi.

    • Katarína dne 11.2.2014 v čase 21.22

      Dobrý deň, máte úžasnú skúsenosť a ja ďakujem za podelenie sa. Ste vôbec prvý človek, o ktorom počujem (či skôr vidím :) ), že použil BLW. Montessoriácke zavádzanie príkrmov i BLW majú mnoho spoločného – napr. dieťa sa do jedenia nikdy nenúti, smerujú k samostatnosti v stravovaní, postupuje sa krok za krôčkom a hlavne, vychádzajú z „vychytania“ náznakov pripravenosti dieťaťa – a to presne, ako výstižne píšete, veľmi pripomína koncept senzitívnych fáz. Tieto prístupy skrátka stavajú na spoločnom základe. Fázu, kedy ponúkať dieťatku „kusové“ jedlo, považujem za veľmi dôležitú (mám v širšej rodine viacero negatívnych príkladov toho, čo bolo, keď sa „len kašičkovalo“). Keď bol G. malý, mal stravu v monte štýle, ale práve v 8. mesiaci, (akonáhle mal prvý zub – konečne), začal ochutnávať kusové jedlo. Ale rúčkami jesť nikdy nechcel, vždy mu strašne vadilo, keď sa umazal (dodnes neznesie akokoľvek minimálne ušpinené rúčky)…tak som mu ho jednoducho podávala ja. Ale hryzenie ho hrozne bavilo. Takže skúmanie rúčkou sa u nás nekonalo a rýchlo sme príborovali. Livka zatiaľ vyzerá na rovnako poriadkumilovné dievčatko – hrozne vykrikuje, keď mi niekde kvacne jedlo a hneď ho musím utierať (to preto mám na tej podložke jednu utierku na kvackanice počas jedenia (a druhú na záverečné poutieranie)). Za predstavenie kusového jedla ako jednej z ďalších prirodzených fáz a posilňovacie žuvacích svalov som určite všetkým za :) Krásny večer prajem K.

    • Klarchen dne 12.2.2014 v čase 21.54

      Náš syn Jáchym nikdy moc o jídlo zájem neměl, tak jsem zkoušela všechno možné – a s metodou baby-led weaning jsme to taky kombinovali. Občas se něčím zakuckal (třeba jablko, to zas měl ale nejradši), ale vše v pohodě zvládnul – nicméně, stejně do všeho párkrát ďobnul, ať tak či tak a má to tak dodnes…prostě je nejedlík a jídlo ho nebaví. A přitom to, co není k jídlu – písek, křídy, molitan – to jedl velmi dlouho(teď je mu 2,5 roku a snad už můžu říct, že ho to konečně přešlo) nebo se o to intenzivně pokoušel (přestože jídla na experimenty měl spoustu)-ale teda nedusil se tím, to ne. Chtěla jsem tím jen říct, že metoda je to dobrá, ale nevyvozovala bych z toho dopředu moc závěry, co to dítěti přinese, protože je to fakt hodně individuální…no já jím taky málo, tak co se divím:) Ale co dobře fungovalo, bylo pití z maličké tlusté skleničky (od Ikea svíček)-s tím jsem začali experimentovat myslím okolo roku a během několika měsíců se to dobře naučil a teď pije s jistotou v podstatě z jakékoli nádoby, i z velkého půllitru (ne pivo:) )

      • baby-led weaning dne 15.2.2014 v čase 0.03

        Na metodu nás navedla sousedka, pro ní se jednalo o jakýsi přirozený způsob jak zavést jídlo u třetího dítěte – ten moment, kdy dítě zkoumá co má před sebou přiloženo, je momentem, kdy máma neučastní aktivně. Její kluk býval celkem jedlík a zmiňovala, že pokud něco jídlo jen mačkávala vidličkou.(Teda před dvěma lety řada maminek nehrotilo příkrmy do 8. měsíce, dnes naopak slýchávám,že se zavádí jídlo již od 4.tého). U našeho hubeňora jsme se doslovného postupu neodvážili – vlastně jsme původně doufali, že díky svobodné vůli se snázeji rozjí. Často jsem mu nabízela ještě něco k tomu, takže jsme kouskama za začátku jen doplňovali příkrmy, no jak už jsem zmiňovala, přišla chvíle, kdy ho kaše nezajímaly vůbec. Takhle se to může zdát jako práce navíc, ale ten pohled je určitě individuální – mě se to zdálo, jako osvobození od mixérové rutiny + mi jsem získala moment na „dodělání“ nebo uklizení (když už jsem si ověřila, že už s jídlem umí pěkně „pracovat“ a tušila jsem, že se nazakucká). Paradoxně, se lžičkou jsme naopak moment propásly a u neuchopitelného, špinavého jídlo naopak vyžaduje být krmen, aby se nepobrindal :) .
        (Dlouhý článek na BLW má EvaLabusová na svých stránkách-nevím jestli objektivní, naopak nedovedu si představit skloubení této metody s makrobitickými trendy, které kladou naopak důraz na řídkou a vyváženou stravu :)

        • Katarína dne 15.2.2014 v čase 8.40

          Dobrý deň, ďakujem za veľmi praktický pohľad a skvelé tipy. Šikovne ste skĺbili potreby synčeka i Vaše, aby vyhovalo všetkým a fungovalo – to ma motivuje :) K.

      • Katarína dne 15.2.2014 v čase 8.11

        Jej to je super tip – tie poháriky zo sviečok :) ono všetky tieto záležitosti, ako sú plienkovanie, kŕmenie, spanie, kočíkovanie a nosenie, sa prispôsobujú potrebám a povahe dieťaťa, rodiča i životnému štýlu celej rodiny, tak aby to všetkým najlepšie vyhovovalo – každý si nájde vlastnú cestu. Krásny deň prajem K.

  4. Článek dne 10.2.2014 v čase 19.17

    Dobrý den, Kataríno, kam bych vám mohla prosím napsat mail? mám na blogu také několik článků k příkrmům a židličkám, mohly bychom je vyměnit:) Díky a moc zdravím Renata Křivánková

  5. krmení dne 13.2.2014 v čase 20.30

    Děkuji za shrnující článek. Prošla jsem si zaváděním příkrmů nedávno a inspirovala se stejnými zdroji jako vy. co se mi zdá problematické, je, že dnes se nedoporučuje, aby dítě sedělo dokud neleze nebo si nesedá samo. (myslím si, že v dobách paní Montessori se na toto nekladl důraz, stejně jako za mého dětství) Já toto dodržuji a tak syn ještě v 9 měsících nemá vlastní židličku. Při tom by ale už chtěl zkoušet jíst a nějak se na tom aktivně podílet. takže zatím to moc monte nemáme. krmím ho v autosedačce (na podvozku od kočárku), to je podle mě nejlepší, protože na klíně na něj nevidím, nemám tolik možnost manipulace atd. takhle ho mám naproti sobě, u stolu, a tak se to alespoň trochu podobá normálnímu stolování.
    a také jsme řešili to sezení s námi u stolu a chceme mu pořídit takovou tu“rostoucí“ židličku, kam jednou vyšplhá sám. mít ale ještě navíc malý stolek a židličku je problém i z hlediska prostoru, i když by se mi to líbilo. na dospělácký stůl si ani nebude moct sám nosit jídlo, prostřít a podobně. no nevím, jak to vymyslíme.
    máte někdo nějakou radu?

    • Katarína dne 15.2.2014 v čase 8.22

      Dobrý deň, na stoličku je naozaj čas, až keď sa dieťatko naučí samostatne sedieť – preto to uvádzam v príspevku aj ja a úplne s Vami súhlasím. Ten stiesnený priestor v byte úplne chápem – s tým totiž tiež bojujeme. Máme tu doslova kolobeh vecí – a keď si niekedy zúfam, že je to tu ako vo veľkosklade, tak si spomeniem, že to nebude trvať večne – najnáročnejší je práve prvý rok – dva života dieťatka, potom sa človek harampádí postupne zbavuje :) My sme zrušili konferenčný stolík v obývačke a namiesto neho máme detský stolík so stoličkou – tam Gabko stoluje, odkedy ho dostal (ale to mal vtedy už asi 20 mesiacov). Odpadol tak problém so šplhaním sa ku kuchynskému stolu problém s miestom. Stravuje sa sce v obývačke, ale v kuchyni fakt nie je miesto…

  6. krmenie dne 3.3.2014 v čase 15.52

    Ak sa mozem pridat mam jednu otazku.ja by so veeelmi rada krmila syna v style monte ale on mi vyhadzuje vsetko zo stola na zem a to uz ma viac ako rok,tak ako na to?

    • Katarína dne 18.3.2014 v čase 22.16

      Hlavne si nemyslite, že ak sa dieťa kŕmi v monte štýle, že všetko nevyhadzuje na zem – samozrejme že vyhadzuje :) Dokonca to má aj príčinu, detičky sú skrátka fascinované tým, že to spadne, rozpľasne sa a mamkine reakcie sú tiež zaujímavé. Deti fascinuje i to, že to stále spadne na zem – objavili gravitáciu. Takže neostáva iné, než si prichystať utierky a utierať a utierať a utierať – s týmto nikto nič neurobí, treba len trpezlivosť… Ospravedlňujem sa, že až teraz reagujem. Prajem pekný deň a pevné nervy K.

  7. Lenka N. dne 18.7.2014 v čase 8.38

    Kataríno, začínáme s Ondráškem s příkrmy a vzpomněla jsem si na tento Váš skvělý článek. Chtěla bych se Vás ale zeptat – Vaše nápady a inspirace mi chybí. Určitě nemáte teď při 2 dětech tolik času, ale nemohla byste alespoň občas na stránky něco napsat? Vaše příspěvky byly úžasné, inspirativní a podložené kvalitními zdroji… Velmi to postrádám. Přeji Vám krásné léto, Lenka.

    • Katarína dne 20.7.2014 v čase 21.29

      Lenka ďakujem, že ste si spomenuli :) už sa na tom pracuje, akonáhle domažem spamy, som tu a už sa veľmi teším :) K.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

*